Kresťanský zbor
        Modra

• Kresťanské zbory na Slovensku sú neformálne dobrovoľné miestne združenia kresťanov, ktorí sa vo svojom duchovnom , mravnom i občianskom živote riadia pravidlami Svätých písem (Biblie). Tieto pravidlá prijímajú za meradlo kresťanského života. Podľa prvokresťanskej praxe vykonávajú zbory vnútornú duchovno-výchovnú a vonkajšiu evanjelizačno-misijnú činnosť.
• Kresťanské zbory rešpektujú vo svjojej činnosti právny poriadok nášho štátu. Vedú svojich príslušníkov k plneniu občianskych povinností i k láske a znášanlivosti voči spoluobčanom.
• Kresťanské zbory sa Slovensku sú samostatné a nezávislé vo svojom vzťahu k podobným kresťanským spoločenstvám v zahraničí, s ktorými udržujú bratské styky. S kresťanskými sbormi v ČR udržujú a rozvíjajú vzťahy bratskej spolupráce.
• Každý kresťanský zbor je o duchovnej i hospodárskej stránke samostatný a samosprávny. Zbor je právnym subjektom. Pred úradmi je zastupovaný poverenými staršími zboru (obvykle dvoma).
• Každý zbor je za svoju činnosť zodpovedný v prvom rade pred Bohom. Zároveň však nesie za ňu zodpovednosť aj pred štátnymi orgánmi.
• Kresťanské zbory prijímajú za základ svojho života dielo a učenie Pána Ježiša Krista. Ich príslušníci veria v Neho a vyznávajú Ho ako večného Božieho Syna a zároveň bezhriešneho a dokonalého človeka. Veria v Jeho zástupnú smrť za hriešnych ľudí, aj v Jeho vzkriesenie a oslávenie Bohom Jeho Otcom v nebesiach. Vyznávajú odpustenie hriechov, ospravedlnenie pred Bohom, záchranu a večný život z viery v Neho. V tom sa zhodujú so všetkými skutočnými kresťanmi v dejinách Cirkvi, ktorej sú súčasťou.
• Do bratského a sesterského kresťanského spoločenstva v zhromaždeniach Kresťanské zbory priímajú všetkých, ktorých prijal Boh-Otec v Ježišovi Kristovi. V Jeho láske sú srdcia a životy ich príslušníkov a ich zhromaždenia otvorené pre všetkých, ktorí Ho hľadajú ako Záchrancu duše, Vysloboditeľa z hriechu a Darcu večného života.

Tieto zbory nechcú byť uzavretou denomináciou s vyhradeným vlastným učením, organizačnou štruktúrou a vnútorním poriadkom.

Na začiatku dvadsiateho storočia išiel pán Rapoš, prebudený evanjelik, povolaním pekár, za prácou do Viedne. Tu prišiel do styku s tzv. Bielym krížom – kresťanským hnutím, ktoré bolo dosť ovplyvnené pôsobením pána Butchera. Tento muž prijal Pána Ježiša Krista ako svojho osloboditeľa od hriechov a v jeho dome v Modre bolo neskôr prvé bratské zhromaždenie, hoci sa jeho manželka – Nemka – veľmi protivila. Jedným z prvých veriacich bola aj pán Michal Fleischocker, kočiš u akéhosi pána Majera.

Ako tovariš sa pekárskemu remeslu u pána Rapoša učil pán Mackú, ktorý tu odovzdal svoje hriechy Pánu Ježišovi, a desiatky rokov v Modre verne slúžil Pánovi. Zhromaždenia bývali najprv na Bielych Hlinách.

Po prvej svetovej vojne sa presťahovali do tzv. Kasární, kde boli byty pre chudobných k pani Nosáľovej. Tu zažili znovuzrodení ľudia mnohé prenasledovania zo strany neznášanlivých kresťanov podľa mena. Rozbíjali im okná, polievali ich močovkou a pod. Od roku 1920 bolo zhromaždenie v dome pána Mackú 30 rokov.

Roku 1925 v Modre odovzdalo svoje hriechy Pánovi sedemnásťročné dievča Amália Riganová, ktorá slúžila v Bratislave a tam navštevovala zhromaždenia. V roku 1939 pán Pavel Číž so slečou Riganovou uzavreli manželstvo.

Za slovenského štátu, keď boli zhromaždenia zakázané, zhromažďovali sa veriaci hodinu pred alebo po stanovenom čase zhromaždenia. Úradné kontroly v čase zákazu zhromažďovania nikoho v miestnosti nenašli.

V štyridsiatych rokoch pôsobil v Modre pán Ďurica, ktorý sa finančne podieľal na rekonštrukcii zborovej miestnosti u brata Mackú.

Po začatí činnosti Kresťanských zborov r. 1956 boli zhromaždenia v dome Pavla Číža, kde sa zbor zhromažďuje doteraz.

Je v ňom rozvinutá už vyše 30 rokov práca s deťmi a mládežou.